Slavic vocabulary

From Wikipedia, the free encyclopedia

The following list is a comparison of basic Proto-Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages, for assistance in understanding the discussion in Proto-Slavic and History of the Slavic languages. The word list is based on the Swadesh word list, developed by the linguist Morris Swadesh, a tool to study the evolution of languages via comparison, containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed. However, the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages, but the words directly descended from the corresponding Proto-Slavic word (the reflex). The list here is given both in the orthography of each language, with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto-Slavic reconstruction. See below for a capsule summary of how to pronounce each language, as well as some discussion of the conventions used.

Table[edit]

Slavic languages
Translation Late Proto-Slavic class Russian Ukrainian Bulgarian Czech Slovak Polish Serbo-Croatian Slovene Macedonian
Cyrillic Latin Cyrillic Latin Cyrillic Latin standard
(Shtokavian)
Chakavian Cyrillic Latin
I *(j)azъ, (j)ā prn. я ja я ja аз/я(dial.) az/ja(dial.) ja ja jå̃ jàz јас jas
you (singular) *ty prn. ты ty ти ty ти ti ty ty ty ти ti
he, she, it *onъ prn. он, она, оно on, oná, onó він, вона, воно vin, voná, vonó той, тя, то toj, tya, to on, ona, ono ȍn/ȏn, òna, òno õn, onȁ, onȍ òn, óna, onọ̑/óno тој/оној toj/onoj
we *my prn. мы my ми my ни́е níe my my my ние nie
you (plural) *vy prn. вы vy ви vy ви́е víe vy vy wy вие vie
they *oni, *ony, *ona prn. они́ on'í вони́ vony те te oni, ony, ona oni, ony, ona oni, one oni, one, ona oni тие/оние tie/onie
this, that *tъ prn. то tot, ta, to той, та, то toj, ta, to (това́) (tová) ten, ta, to ten, tá, to ten, ta, to tȃj, tȃ, tȏ tȁ, tȃ, tȏ/tȍ tȃ, tȃ, tọ̑ ова/она ova/ona
here *sьde, *tu здесь, тут zd'es', tut тут tut тук, тука tuk, tuka zde, tu tu tu, tutaj tu tù, túkaj, zde овде, тука ovde, tuka
there *tamъ там tam там tam там tam tam tam tam tamo tam таму tamu
who *kъto prn. кто kto хто khto ((кой)) ((koi)) kdo kto kto (t)kȍ; ki kdọ́ кој koj
what *čьto, *čь prn. что čto /što/ що ščo що (dial.) shto co čo co štȍ/šta (Vrg.) ča (<*čь) kaj што što
where *kъde prn. где gd'e де de къде kəde kde kde gdzie gd(j)ȅ kadȅ (Orb.) kjẹ́ каде kade
when *kogъda; *kogъdy adv./conj. когда́ kogdá коли́ kolý кога́ kogá (kdy); OCz. kehdy kedy kiedy, gdy kàda kdáj кога koga
how; what (kind of) какъ adv.; prn. как kak; kakój як jak как, какъв kak, kakɤv (jak) (OCz. jaký) ako (OSk. aký) (jak), jaki/jaka/jakie (arch. jako, jakowy/jakowa/jakowe) kàko, kakav/kakva/kakvo kakọ̑, kakšen/kakšna/kakšno како, каков/каква/какво kako, kakov/kakva/kakvo
not *ne adv. не ne ні ni не ne ne nie nie ne не ne
all *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всё v'es', vs'a, vs'o весь, вся, вcе ves', vsja, vse (вси́чки)/вси (vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (všetci); OSk. vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅ svȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сето se/seto
many *mъnogъ adj. o мно́гий mnógij бага́то baháto мно́го mnógo (adv.) mnohý mnohí mnogi mnȍgī mnọ̑gi многу mnogu
some *ne + *koliko не́сколько n'éskol'ko де́кілька dékil'ka ня́колко njákolko několik niekoľko kilka nekoliko nekọ̑liko, nẹ́kaj неколку неколку
few *malъ ма́ло málo ма́ло málo ма́лко málko málo málo mało malo malo малку malku
other/second *drȗgъ adj. o (c) друго́й drugój дру́гий drúhyj друг (today -"other") drug druhý druhý drugi, (arch.. wtóry) drȗg drȕgī drȗgi друг (today -"other") drug
other *jь̀nь prn. (a) ино́й inój і́нший ínšyj инак оtherwise jiný iný, inakší inny drugi/ini drȗg инаку differently
one *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́ od'ín, odná оди́н odýn еди́н edín jeden jeden, jedna jeden jèdan, jȅdna jedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, en, ena, eno еден еден
two *d(ъ)va num. два dva, dve, dva два dva двa dva dva, dvě, dvě dva, dve dwa, dwie, dwa dvȃ, dv(ȉj)e, dvȃ dvå̑, dvȋ, dvå̑ dvȃ, dvẹ́, dvȃ два dva
three *trьje, *tri num. три tr'i три try три tri tři tri trzy trȋ trȋ trȋje, trȋ, trȋ три tri
four *četỳre num. (a) четы́ре č'etýr'e чоти́ри čotýry че́ти́ри čétíri čtyři štyri cztery čètiri četȉri štirje, štiri, štiri четири četiri
five pę̑tь num. i (c) пять p'at' п’ять pjat' пет pet pět päť pięć pȇt pȇt pẹ̑t пет pet
big, great *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кий v'el'ík'ij вели́кий velýkyj ((голям)), вели́к ((goljam)), velík velký veľký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikō vȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velíka голем, велики golem, veliki
small *màlъ adj. o (a) ма́лый mályj мали́й malýj (ма́лък); мал (málǝk); mal malý malý mały mȁli må̃lī mȃli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и. malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
long *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгий dólg'ij до́вгий dóvhyj дъ́лъг dǝ́lǝg dlouhý dlhý długi dȕg dȕg dȏļg, dȏļga, dȏļgo долг/долго dolg/dolgo
short *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткий korótk'ij коро́ткий korótkyj кра́тък krátǝk krátký krátky krótki krátak, krátka krå̑tak, krå̄tkȁ, krå̑tko;
krãtak, krãtka, krãtko
krátǝk кратко/а/и, краток kratko/a/i, kratok
wide *širokъ широ́кий širók'ij широ́кий šyrókyj широ́к širók široký široký szeroki širok širók широк, широко/а/и širok, široko/a/i
narrow *ǫzъkъ adj. o у́зкий úzk'ij; úzok, uzká, úzko вузьки́й vuz'kýj у́зък úzǎk úzký úzky wąski ȕzak, ȕska/uskȁ ȕsak, uskȁ, ȕsko ọ́zǝk, ọ́zka тесно/на/ни/ен tesno/na/ni/en, teško/a/i
thick *tъlstъ то́лстый tólstyj товсти́й towstýj тлъст tlǝst tlustý tlstý, hrubý tłusty debeli debel, debẹ́l, tọ̑lst дебел, дебело/а/и debel, debelo/a/i
thin *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкий tónk'ij; tónok, tanká, tónko тонки́й tonkýj т'ънък tǝ́nǝk tenký tenký cienki tȁnak, tànka/tánka tȁnak, tankȁ, tȃnko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/и tenok, tenko/a/i
heavy *tęžъkъ adj. o тя́жкий t'ážkij тяжки́й tjažkýj те́жък téžǝk těžký ťažký ciężki téžak, téška tȅžak, tēškȁ téžǝk téžka, téžko; težȃk тежок, тешко/а/и težok, teško/a/i
woman/wife *ženà f. ā (b) жена́ ž'ená /žená/ дружина družýna жена́ žená žena žena, manželka żona žèna (acc. žènu), supruga ženȁ (acc. ženȕ) žéna (wife), žẹ́nska (woman) жена ženа
husband, man *mǫ̑žь m. jo (c) муж muž муж muž мъж mǝž muž muž, manžel mąż mȗž (mȗža) mọ̑ž (možȃ) маж maž
man (human) *čelověkъ m. o челове́к č'elov'ék чоловік čolovík (husband) чове́к čovék člověk človek człowiek čòv(j)ek (čòv(j)eka); čȍv(j)ek (čov(j)èka) čovȉk (čovȉka) člóvek (človẹ́ka) човек čovek
child *dětę дитя́ d'it'á дитина dytýna дете́ deté dítě dieťa dziecko, dziecię d(ij)ete otrók, dẹ́te дете dete
mother *mati мать mat' мати máty ма́йка májka matka matka, mama matka (arch. mać) majka, mater, mati mati мајка majka
father *otьcь оте́ц ot'éc батько bát'ko оте́ц otе́c otec otec ojciec otac oče татко, отец tatko, otec
wild animal *zvě̑rь m. i (c) зверь zv'er' звір zvir звяр zvjar zvěř zviera, zver zwierz, zwierzę zv(ȉj)er f. (i) zvȋr (zvȋri) f. (i) zvẹ̑r (zverȋ) ѕвер dzver
fish *ryba ры́ба rýba риба rýba ри́ба ríba ryba ryba ryba riba riba риба riba
bird *pъtica, *pъtъka пти́ца pt'íca птах ptax пти́ца ptíca pták vták ptak ptica ptič, ptica птица ptica
dog *pьsъ соба́ка, пёс sobáka, p'os собака, пес sobáka, pes пес, ку́че pes, kúče pes pes pies pas pəs куче, пес kuče, pes
louse *vъ̏šь f. i (c) вошь voš' /voš/ (vš'i) воша vóša въ́шка vǝ́ška veš voš wesz vȃš (vȁši); ȗš (ȕši) ùš (ušȋ); ȗš вошка voška
snake *zmьjà f. iā змея́ zm'ejá змія zmijá змия́ zmijá zmije[table 1] had, zmija (venomous) żmija[table 2] zmìja zmijȁ kača змија zmija
worm *čьrvь червь č'erv' черв'як červják че́рвей čérvej červ červ czerw, robak crv črv црв crv
tree *dervo, *dьrvo де́рево d'ér'evo дерево dérevo дърво́ dǝrvó dřevo [table 3] strom, drevo [table 4] drzewo drvo drevọ̑ дрво drvo
forest *lěsъ лес l'es ліс lis лес les les les, hora las lȇs, lijȇs gozd, lẹ́s, šuma, họ̑sta, mẹ́ja шума šuma
stick *palica, *palъka па́лка pálka палиця pályc'a пáлка pálka hůl palica laska / pałka / kij štap, palica palica палка palka
fruit *plodъ плод plod плід plid плод, овошка plod, ovoška ovoce (plod) ovocie owoc (płód) plod plọ̑d плод plod
seed *sěmę се́мя s'ém'a насіння nasínn'a се́ме séme semeno semeno, semä (archaic) nasiono/nasienie, ziarno, siemię s(j)eme sẹ́me семе, семенка seme, semenka
leaf *listъ лист l'ist лист lyst листо́, лист listó, list list list liść list list лист list
root *korenь ко́рень kór'en' корінь kórin' ко́рен kóren kořen koreň korzeń kor(ij)en korẹ́n, korenína корен koren
bark (of a tree) *kora кора́ korá кора korá кора́ korá kůra kôra kora kora skọ̑rja кора kora
flower *květъ цвето́к cv'etók квітка kvítka цве́те cvéte květ kvet kwiat, kwiecie cv(ij)et rọ̑ža, cvẹ́t, cvetlíca цвеќе cvekje
grass *trava трава́ travá трава travá трева́ trevá tráva tráva trawa trava trava трева treva
rope *ǫže верёвка v'er'óvka мотузка motúzka въже́ vǝžé provaz, houžev povraz, šnúra, lano sznur, lina, powróz uže vrv, konópec јаже jaže
skin *koža ко́жа kóža шкіра škíra ко́жа kóža kůže koža kożuch,[table 5] skóra koža kọ̑ža кожа koža
meat *męso мя́со m'áso м'ясо mjáso ме́со méso maso mäso mięso meso mesọ̑ месо meso
blood *kry кровь krov' кров krov кръв krǝv krev krv krew krv kri крв krv
bone *kostь кость kost' кістка kístka кост, ко́кал kost, kókal kost kosť kość, kostka(deminutive) kost kọ̑st коска koska
fat (noun) *sadlo са́ло sálo жир žyr сало (dial.) salo sádlo, tuk tuk, sadlo tłuszcz, sadło masnoća, mast, salo mast, tọ̑lšča, maščóba, salo сало salo
egg *ȃje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́ jajcó яйце jajcé яйце́ jajcé vejce vajce, vajco (regional) jajo; jajko, jajco jáje; jájce jå̑je jájce јајце jajce
horn *rȍgъ m. o (c) рог rog ріг rih рог rog roh roh róg (rogu) rȏg (rȍga) rọ̑g (rọ̑ga/rogȃ) рог rog
tail *xvȍstъ хвост hvost хвіст xvist опа́шка opáška chvost chvost chwost rȇp rȅp о́пашка ópaška
feather *però n. o (b) перо́ p'eró перо peró перо́ peró péro pero, pierko pióro pèro perȍ perọ̑ (perẹ́sa) перо pero
hair *vȏlsъ m. o (c) во́лос vólos (vólosa) волосина, волосся volosýna, volóss'a влакнó vlaknó vlas vlas włos, kosmyk[table 6] vlȃs (vlȃsa) vlå̑s (vlå̑sa) lȃs (lȃsa/lasȗ) влакно vlakno
hair, braided hair *kosà f. ā (c) kosá (kósu)[table 7] коса kosá коса́ kosá vlasy OCz. kosa vlasy, vrkoče OSk. kosa OPl. kosa[table 8] kòsa (acc. kȍsu) (Novi) kosȁ (acc. kosȕ/kȍsu) lasjẹ́ косa kosa
head *golvà f. ā (c) голова́ golová (acc. gólovu) голова holová глава́ glavá hlava hlava głowa gláva (acc. glȃvu) glå̄vȁ (acc. glå̑vu) gláva глава glava
ear *ȗxo n. o (c) у́хо úxo, pl. úš'i /úšy/ вухо vúxo ухо́ uhó ucho ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕši ȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhọ̑ (ušẹ̑sa) уво, уше uvo, uše
eye *ȍko n. o (c) глаз, о́ко óko (poet.) око о́ko око́ okó oko ȍko okọ̑ (očẹ̑sa) око oko
nose *nȍsъ m. o (c) нос nos ніс nis нос nos nos nȏs (nȍsa) nọ̑s (nọ̑sa/nosȃ/nosȗ) нос nos
mouth *ūstà pl. n. o (b) рот rot вуста vustá уста́ ustá ústa usta ústa ũstå̄; ũsta ústa уста usta
tooth *zǫ̑bъ m. o (c) зуб zub зуб zub зъб zǝb zub zub ząb zȗb (zȗba) zọ̑b (zọ̑ba) заб zab
tongue/language *ęzỳkъ m. o (a) язы́к jazýk язик, мова jazýk, móva ези́к ezík jazyk jazyk język jèzik jazȉk jézik (jezíka) јазик jazik
nail (of finger/toe), claw *nȍgъtь m. i/io (c) но́готь nógot' (nógt'a) ніготь níhot' но́кът nókǝt nehet necht paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta) nȍhat (nȍhta) nọ̑ht (nọ̑hta) нокт, канџа nokt, kandža
foot, leg *noga f. ā (c) нога́ nogá ногá nohá крак, нога krak, nogá noha noha noga nòga (nȍgu) nogȁ (nȍgu) nóga нога noga
knee *kolě̀no n. o (a) коле́но kol'éno коліно kolíno коля́но kolyáno koleno koleno kolano kòl(j)eno kolȉno kolẹ́no колено/ница koleno/nica
hand *rǭkà f. ā (c) рука́ ruká рука ruká ръка́ rǝká ruka ruka ręka rúka (rȗku) rūkȁ (rȗku) róka рака raka
wing *krīdlò n. o (b) крыло́ kryló крило kryló крило́ kriló křídlo krídlo skrzydło krílo (Orb.) krīlȍ krílo крило krilo
belly *bŗȗxo, *bŗȗxъ m./n. o (c) живот žyvot живіт žyvít корем, стомах, търбух korem, stomah, tǝrbuh břicho brucho brzuch trbuh --- trẹ́buh (trebúha) стомак, желудник stomak, želudnik
guts *červo кишки́ k'išk'í кишки́ kyšký черва́ červá střeva črevá trzewia (ścierwo[table 9]) cr(ij)evo črevo, črevẹ́sje црева creva
neck *šija, *šьja ше́я š'éja /šéja/ шия šýja врат, ши́я vrat, šíja krk krk szyja, kark vrat, šija vrat шија šija
back *xrьbьtъ спина́ spiná спи́на spýna гръб grǝb záda, hřbet chbát grzbiet  leđa hrbet грб grb
shoulder *pletjè n. jo (b) плечó plečó плече plečé плещи (pl.) pleští pl. rameno, pleco plece, rameno plecy pl.,[table 10] ramię [table 11] pléće, rame (Novi) plećȅ rama, plẹ́ča плеќи plékji
breast *grǫ̑dь f. i (c) грудь grud' груди hrúdy гръд grǝd prsa, hruď prsia, hruď pierś; OPl. grędzi (pl.) grȗd, prsa prsi, grudi, nẹ́drje града grada
heart *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдце s'érdc'e /s'érce/ серце sérce сърце́ sǝrcé srdce srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcẹ̑ (srcá) срце srce
liver *ę̄trò, *pečenь n. o (b) játro/jatró[table 12] печінка pečínka черен дроб, джигер cheren drob, džiger játra (pl.) pečeň (wątroba) jȅtra (pl.) (Orb.) jiẽtra (pl.) jẹ́tra (pl.) џигер, црн дроб džiger, crn drob
to drink *pìti v. пить p'it' пити pýty да пи́я da píja píti piť pić pȉti (pȉjēm) pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пие da pie
to eat *ě̀sti v. есть jest' їсти jísty да ям da jam jísti jesť jeść jȅsti (jȅdem) ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јаде da jade
to gnaw *grỳzti v. (c) грызть gryzt' гризти hrýzty да гризя da grize hryzat hrýzť gryźć grȉsti (grízēm) grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризе da grize
to suck *sъsàti v. соса́ть sosát' (sosú, sos'ót) смоктати smoktáty (су́ча) (súča) sát (saji) cicať, sať ssać (ssę) sisati sesáti (sesȃm) да цица da cica
to spit *pjь̀vati v. (a) плева́ть pl'evát' (pljujú, plujót) плювати pl'uváty плю́я pljúja; pljúvam plivat (plivu) pľuť (pľujem) pluć (pluję), (arch. plwać) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljúvam) да плука da pluka
to vomit *bljьvàti v. блева́ть bl'evát' блювати bl'uváty повръщам, бълвам povrǝ́shtam, bǝ́lvam blít (bliju) zvracať, OSk. bľuť, bľuvať wymiotować, zwracać, rzygać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povraćati (Orb.) bljȕvat (3sg. bljȗje/bljȕva) brùhati, bljuváti (bljúvam/bljújem) да повраќа da povrakja
to blow *dǫ̀ti v. дуть, ве́ять dut', v'éjat' ду́ти, ві́яти, дму́хати dúty, víjaty, dmúxaty ду́хам, ве́я dúham, véja vát, vanout, foukat duť, fúkať, vanúť dmuchać, dąć, wiać dúvati, dúhati pihati да дува da duva
to breathe *dyxati v. дышать dyshat' дихати dýxaty ди́шам díšam dýchat (dýchám) dýchať (dýcham) oddychać; dychać (colloq.), dyszeć[table 13] dísati (dȋšēm/dȋhām) dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dȋham) да дише da diše
to laugh *smьjàti sę v. (c) смея́ться sm'eját's'a сміятись smijátys' сме́я се sméja se smát se (směju se) smiať sa (smejem sa) śmiać się (śmieję się) smìjati se (smìjēm se) (Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smejáti se (smẹ́jem se/smejím se) да се смее da se smee
to see *vìděti v. (a) ви́деть v'íd'et' бачити báčyty ви́ждам vídja, víždam vidět (vidím) vidieť (vidím) widzieć vȉd(j)eti (vȉdīm) vìti (2sg. vȉdīš) vídeti (vȋdim) да види da vidi
to hear *slušati слу́шать slúšat' слухати slúxaty слу́шам, чу́вам slúšam, čúvam slyšet (slyším) počuť (počujem) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушне da slušne
to know, be familiar with *znàti v. (a) знать znat' знати znáty зна́я; знам znája; znam znát (znám) vedieť, poznať znać znȁti (znȃm) znȁti (2sg. znå̑š) poznáti (poznȃm) да знае, да познава da znae, da poznava
to know, have knowledge *věděti v. ведать v'édat'[table 14] відати vídaty вям vjam vědět (vím) vedieť (viem) wiedzieć (wiem) znati vẹ́deti (vẹ́m)
to understand *orzuměti v. понимать ponimatʹ розуміти rozumíty разбирам razbiram rozumět (rozumím) rozumieť (rozumiem) rozumieć (rozumiem) razùm(j)eti razumẹ́ti да разбира da razbira
to think *mysliti мы́слить mýsl'it' думати, мислити dúmaty, mýslyty ми́сля míslja myslet (myslím) myslieť (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мисли da misli
to smell *ňuxati ню́хать, чу́ять n'úkhat', čújat' нюхати, відчувати n'úxaty, vidčuváty мири́ша, ду́ша miríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) voniať (voniam), čuchať (čuchám) czuć, wąchać,[table 15] wonieć[table 16] mirisati vọ̑hati, vọ̑njati, duhati да мирисне da mirisne
to fear *bojati sę боя́ться boját's'a боятись bojátys' страху́вам се, боя се straxúvam se, boja se bát se báť sa (bojím sa) bać się (boję się), płoszyć się, strachać się(arch.), lękać się bojati se bati se да се плаши da se plaši
to sleep *sъpati спать spat' спати spáty спя spja spát spať spać spavati spati да спие da spie
to live *žìti v. (c) жить ž'it' /žyt'/ жити žúty живе́я živéja žít žiť żyć žív(j)eti, 1sg. žívīm žīvȉti, 2sg. žīvȅš živẹ́ti да живее da živee
to die *merti умира́ть um'irát' вмирати vmyráty уми́рам umíram umírat umierať, zomierať umierać, mrzeć umr(ij)eti, umriti umrẹ́ti да умре da umre
to kill *ubiti убива́ть ub'ivát' вбивати vbyváty уби́вам ubívam zabíjet zabíjať, zabiť zabijać, ubijać ubiti ubíti да убие da ubie
to fight *boriti sę боро́ться borót's'a боротись borótys' бо́ря се, би́я се bórja se, bíja se bojovat bojovať, biť sa walczyć, bić się, wojować, zmagać się boriti se, tući se boríti se, bojeváti se да се бори, да се тепа da se bori, da se tepa
to hunt *loviti охо́титься oxót'it's'a полювати pol'uváty лову́вам, ловя lovúvam, lovja lovit loviť polować,[table 17] łowić[table 18] loviti lovíti да лови da lovi
to hit *udariti v. ударя́ть udar'át' вдаряти vdar'áty у́дрям údrjam udeřit udrieť uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udáriti да удри da udri
to cut *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́ть r'ézat', rub'ít' секти, стригти, різати sektý, strýhty, rízaty ре́жа, сека́ réža, seká řezat rezať, sekať, rúbať ciąć,[table 19] strzyc,[table 20] siec OPl. rzezać (arch.) rezati rẹ́zati да сече da seće
to split разделя́ть razd'el'át' розділяти rozdil'áty разде́лям razdéljam rozdělit rozdeliť (sa) podzielić,[table 21] rozdzielić[table 22] pod(ij)eliti, razd(ij)eliti razdelíti да подели, да раздели da podeli, da razdeli
to stab *bosti, *kolti коло́ть kolót' колоти kolóty буча́, прому́швам, пробо́ждам bučá, promúšvam, probóždam píchnout pichnúť. bodnúť pchnąć,[table 23] bóść[table 24] (coll. kolnąć) bosti, ubosti, klati zabósti, prebósti да убоде da ubode
to scratch *česati, *drapati цара́пать carápat' чесати, дерти česáty, dérty че́ша, дра́скам čéša, dráskam škrábat škrabať, škrabnúť drapać,[table 25] skrobać,[table 26] czesać,[table 27] grzebać[table 28] češati, grebati, drapati praskati да гребе, драска, чеша, драпа da grebe, draska, ćeša, drapa
to dig *kopati копа́ть kopát' копати kopáty копа́я kopája kopat kopať kopać kopati kopáti да копа da kopa
to sail *pluti; *plỳti v.; v. (a) плыть plyt' (plyvú, plyv'ót) плити plyty плу́вам plúvam plout (pluju) plaviť sa, plávať (pływać), pluć[table 29] ploviti plúti (plújem/plóvem) да плива, да едри da pliva, da edri
to swim, float *plàvati v. (a) пла́вать plávat' плавати plávaty пла́вам plávam plavat plávať pływać, pławić się,[table 30] OPl. pławać plȉvati plávati (plȃvam) да плива, да едри da pliva, da edri
to fly *letěti лета́ть l'etát' літати litáty летя́ letjá létat lietať, letieť latać, lecieć let(j)eti letẹ́ti (letím) да лета da leta
to walk *xoditi v. ходи́ть xod'ít' ходити xodýty хо́дя xódja chodit chodiť, kráčať chodzić hòdati hodȉti hodíti (hǫ́dim) да оди da odi
to go *jьti v. идти́ idt'í (idú, id'ót) йти jty вървя, отивам vǝ́rvja, otivam jít (jdu) ísť (idem) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (grem) да замине da замине
to come приходи́ть pr'ixod'ít' приходити pryxódyty и́двам, ида, дохождам ídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít prichádzať, prísť przychodzić, przyjść, dojść doći, prići priti да дојде da dojde
to lie (as in a bed) *ležati лежа́ть l'ežát' лежати ležáty лежа́ ležá ležet ležať leżeć ležati, lijegati ležáti (ležím) лежам ležam
to sit *sěsti сиде́ть s'id'ét' сидіти sydíty седя́ sedjá sedět sedieť siedzieć s(j)esti sedẹ́ti (sedím) да седне da sedne
to stand *stati стоя́ть stoját' стояти stojáty стоя́, ставам stojá, stavam stát stáť stać, stawać, stojeć(arch./dial.) stati, stajati vstáti да стане da stane
to turn *vьrtě̀ti v. (c) верте́ть v'ert'ét' крутити krutýty въртя́ vǝrtjá vrtět obracať, zvrtnúť sa (obracać), wiercić vŕt(j)eti (vŕtīm) vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да заврти da vrti, da zavrti
to turn, return *vortìti v. (b) вернуть vernut' повернути, вертати povernúty, vertáty връщам vrǝshtam vrátit vrátiť sa wrócić vrátiti (1sg. vrȃtīm) vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrníti да се врати da se vrati
to fall *pasti па́дать pádat' падати pádaty па́дам pádam padat padať, padnúť spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да падне da padne
to give *dati дава́ть davát' дава́ти daváty да́вам dávam dávat dávať, dať dawać, dać dati dati да даде da dade
to hold *dьržati держа́ть d'eržát' тримати trymáty държа́ dǝržá držet držať trzymać, dzierżyć držati držáti (držím) да држи da drži
to squeeze *tiskati;
*žęti
v. (b) сжима́ть sž'imát' стиска́ти styskáty сти́скам, ма́чкам stískam, máčkam mačkat stískať, mädliť ściskać, wyżymać[table 31] stiskati stiskati да стеска, да стега da steska, da stega
to rub *terti тере́ть t'er'ét' терти térty три́я, тъ́ркам tríja, tǝ́rkam třít trieť, šúchať trzeć trljati drgniti, trẹ́ti да трие da trie
to wash *myti мыть myt' мити mýty ми́я, пера́ míja, perá mýt umývať, myť myć, prać[table 32] oprati, umiti umíti, opráti да мие, да пере da mie, da pere
to wipe вытира́ть vyt'irát' витирати vytyráty бъ́рша, три́я bǝ́rša, tríja vytírat utierať, (u)trieť wycierać, otrzeć obrisati, brisati brisati, otrẹ́ti да бриши da briši
to pull *tęgnǫti тяну́ть t'anút' тягти t'ahtý дъ́рпам, те́гля, вла́ча dǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ťahať ciągnąć, wlec[table 33] potegnuti, vući vlẹ́či, potegníti да влече, да тегне da vleće, da tegne
to push *perti толка́ть tolkát' штовха́ти štovxáty нати́скам, бу́там natískam, bútam tlačit tlačiť pchać, wcisnąć,[table 34] tłoczyć[table 35] gurnuti potisniti, poriniti да турка da turka
to throw *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́ть brosát', k'idát' кидати kýdaty хвъ́рлям xvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) hádzať rzucać, miotać |veȑć, 2sg. veȑžeš vrẹ́či да фрли da frli
to tie *vę̄zàti v. (b) вяза́ть v'azát' в'яза́ти v'jazáty връ́звам vrǝ́zvam vázat viazať wiązać vézati, 1sg. véžēm vēzȁti, 2sg. vēžeš vẹ́zati да врзе da vrze
to sew *šiti шить šyt' ши́ти šýty ши́я šíja šít šiť szyć šiti sejati да сошие da sošie
to count *čitati v. счита́ть, посчита́ть sč'itátʹ, posč'itátʹ рахува́ти, лічи́ти raxuváty, ličýty бро́я brója počítat počítať liczyć bròjati šteti да брои da broi
to read *čitati v. чита́ть č'itát' чита́ти čytáty чета cheta číst (čtu) čítať czytać čìtati (čìtām) čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачуна da čita, da računa
to speak, talk *govorìti v. говори́ть govor'ít' говори́ти hovorýty говоря govórja mluvit, hovořit hovoriť rozmawiać, mówić, gwarzyć OPl. goworzyć; gaworzyć[table 36] govòriti (gòvorīm) govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборува da govori, da zboruva
to say, tell *kāzàti v. говори́ть, сказа́ть govor'ít', skazat' каза́ти kazáty ка́жа káža hovořit, říkat povedať, hovoriť powiedzieć kázati (kȃžēm) kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) reči да кажува da kažuva
to show *kāzàti v. показывать pokazyvat' пока́зувати pokázuvaty показвам pokazvam ukázat ukázať pokazać kázati (kȃžēm) kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покаже da pokaže
to sing *pěti v. (c) петь p'et' (pojú, pojót) співа́ти spiváty пе́я péja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) spievať śpiewać (śpiewam), piać (pieję)[table 37] p(j)evati pẹ́ti (pójem) да пее da pee
to play *jьgrati игра́ть igrát' гра́ти hráty игра́я igrája hrát hrať grać, igrać igrati igráti, igráti se да игра da igra
can, to be able to *mogti мочь moč' могти mohtý мога́, мо́же mogá, móže moci, moct môcť móc mȍći móči да може da može
to flow *tekti течь t'eč' текти tektý тека́, те́че teká, téče téci, téct tiecť ciec, cieknąć teći teči да тече da teče
to freeze *mьrznǫti замерзáть zam'erzát' замерзáти zamerzáty замръ́звам zamrǝ́zvam zamrznout mrznúť, zmrznúť, zamrznúť marznąć, zamarzać mrznuti, zamrznuti zamrzniti да замрзне da zamrzne
to swell *puxnǫti пу́хнуть púxnut' пу́хнути púxnuty подпу́хвам, оти́чам, поду́вам се podpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnúť, opuchnúť, (arch.) otiecť puchnąć, rozdąć (się) oteknuti, oteći oteči да потечи da poteči
sun *sъlnьce со́лнце sólnc'e /sónce/ со́нце sónce слъ́нце slǝ́nce slunce slnko, (arch.) slnce słońce sunce sọ̑nce сонце sonce
moon *luna, *měsęcь луна́, ме́сяц luná, m'és'ac місяць mís'ac' луна́, месец, месечина luná, mesec, mesečina měsíc mesiac, (poet.) luna księżyc, OPl. miesiąc m(j)esec mẹ́sec месечина mesečina
star *gvězda звезда́ zv'ezdá зірка zírka звезда́ zvezdá hvězda hviezda gwiazda zv(ij)ezda zvẹ́zda ѕвезда dzvezda
water *vodà f. ā (c) вода́ vodá (acc. vódu) вода́ vodá вода́ vodá voda voda woda vòda (acc. vȍdu) vodȁ (acc. vȍdu) vóda вода voda
rain *dъždь дождь dožd' /došš', došt'/ дощ došč дъжд dǝžd déšť dážď deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša, dažd dǝž дожд dožd
river *rěka река́ r'eká рі́чка ríčka река́ reká řeka rieka rzeka r(ij)eka rẹ́ka река reka
lake *(j)ezero о́зеро óz'ero о́зеро ózero е́зеро ézero jezero jazero jezioro jezero jẹ́zero езеро ezero
sea *more, *morě мо́ре mór'e мо́ре móre море́ moré moře more morze more mọ̑rje море more
salt *solь соль sol' сіль sil' сол sol sůl soľ sól so(l) sọ̑l сол sol
stone *kamy ка́мень kám'en' ка́мінь kámin' ка́мък, камъни (pl.) kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kameň kamień (dim. kamyk) kamen kamen камен kamen
sand *pěsъkъ песо́к p'esók пісо́к pisók пя́сък pjásǝk písek piesok piasek p(ij)esak pẹ́sek песок pesok
dust *porxъ пыль pyl' пил pyl прах prax prach prach pył, kurz, proch prašina, prah prah прав, прашина prav, prašina
earth *zemľà f. jā (b/c) земля́ z'eml'á земля́ zeml'á земя́ zemjá země zem, zemina ziemia zèmlja (acc. zȅmlju) zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земја zemja
way *pǫ̃tь m. i (b) путь put' шлях šl'ax път pǝt pouť (fem.)[table 38] cesta, púť ([table 38]) droga, (arch. pątnik [table 39]) OPl. pąć pȗt (púta) pũt (pũta) pǫ́t пат pat
mountain *gorà fem. ā (c) гора́ gorá гора́ horá гора́, планина gorá,[table 40] planina hora hora góra gòra (gȍru), planina gorȁ (gȍru) góra гора, планина gora, planina
cloud *tǫča ту́ча, о́блако túča, óblako хмара xmára о́блак óblak oblak oblak, mrak chmura, obłok oblak oblák облак oblak
fog *mьglà мгла, туман mgla, tuman імла, туман, мряковина imlá, tumán, mr'ákovyna мъгла́ mǝglá mlha hmla mgła magla megla магла magla
sky *nȅbo не́бо n'ebo не́бо nébo небе́ nebé nebe nebo niebo nebo nebọ̑ небо nebo
wind *vě̀trъ m. o (a) ве́тер v'ét'er вітер víter вя́тър vjátǝr vítr vietor wiatr v(j)ȅtar (v(j)ȅtra) vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветер veter
snow *sněgъ снег sn'eg сніг snih сняг snjag sníh sneh śnieg sn(ij)eg snẹ́g снег sneg
frost *mòrzъ моро́з moróz моро́з moróz мраз mraz mráz mráz mróz mrȁz mrȁz мраз mraz
ice *ledъ лёд l'od лід lid лед led led ľad lód led lẹ́d лед led
smoke *dymъ дым dym дим dym дим, пу́шек dim, púšek dým dym dym dim dim чад, дим čad, dim
fire *ognь ого́нь ogón' вого́нь vohón' о́гън ógǝn oheň oheň ogień (ognia) vatra, oganj ogenj оган ogan
ash *pepelъ пе́пел p'ép'el попіл pópil пе́пел pépel popel popol popiół pepeo pepẹ́l пепел pepel
to burn *gorěti, *paliti горе́ть gor'ét' горіти horíty горя́, паля́ gorjá, paljá hořet horieť palić, arch. gorzeć goreti/goriti gorẹ́ti да гори da gori
(dark) red *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (dial.)[table 41] червоний červónyj червено červeno (arch.) čermný/črmný (Kott) čermák (person with a red-brown face, hair) (dial. czermny) crveno črmljen црвено crveno
(bright) red *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.)[table 42] червоний červónyj черве́н červén červený červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ни crven/no/na/ni
green *zelènъ adj. o (b) зелёный z'el'ónyj зелений zelényj зеле́н zelén zelený zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelèno zelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ни zelen/no/na/ni
yellow *žьltъ adj. o жёлтый žóltyj жовтий žóvtyj жълт žǝlt žlutý žltý żółty, żółć, żółcień žȗt, f. žúta žȗt, f. žūtȁ, n. žȗto rumén, žȏłt, žółta жолт/то/та/ти żolt/то/та/ти
white *bělъ бе́лый b'élyj білий bílyj бял bjal bílý biely biały, biel b(ij)eli bẹ́l бел/о/а/и bel/о/а/и
black *čьrnъ чёрный č'órnyj чорний čórnyj че́рен čéren černý ťierny czarny, czerń crn črn црн/о/а/и crn/о/а/и
night *noktь ночь noč' ніч nič нощ nošt noc noc noc noć nọ̑č ноќ nokj
day *dьnь день d'en' день den' ден den den deň dzień dan (dana) dan (dnẹ́, dnẹ́va) ден den
year *godъ, *rokъ год god рік rik годи́на godína rok rok rok(pl.lata), godzina[table 43] godina lẹ́to година godina
warm *teplъ, *toplъ тёплый t'óplyj теплий téplyj то́пло tóplo teplý teplý ciepły topao toplo топло toplo
cool, cold *xoldьnъ adj. o (c) холо́дный xolódnyj холо́дний xolódnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и) xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chladný, studený chłodny hládan hlå̑dan hládǝn ладно ladno
full *pьlnъ по́лный pólnyj по́вний póvnyj пъ́лен pǝ́len plný plný pełny, pełen pun pọ̑łn полн poln
new *novъ но́вый nóvyj новий novýj нов nov nový novy nowy nov nov нов nov
old *starъ ста́рый stáryj старий starýj стар star starý starý stary star star стар star
good *dobrъ хоро́ший, добрый xoróš'ij, dobryj добрий dóbryj добъ́р dobǝ́r dobrý dobrý dobry dobar dọ̑ber добар, добро dobar, dobro
bad *zъlъ adj. o злой zloj злий, поганий zlyj, pohányj лош, зъл loš, зǝ́л zlý zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zli, zlà, zlo лош, зол, зла loš, zol, zla
rotten *gnjilъ гнило́й gn'ilój гнилий hnylýj гнил gnil shnilý zhnitý zgniły truo gnil гнил gnil
dirty гря́зный gr'áznyj брудний brudnýj мръ́сен mrǝ́sen špinavý špinavý brudny prljav umázan валкано valkan
straight *prostъ, *pravъ прямо́й pr'amój прямий pr'amýj прав prav přímý priamy, rovný prosty; prawy,[table 44] równy[table 45] prav raven прав, рамен prav, ramen
round *krǫglъ кру́глый krúglyj круглий krúhlyj кръ́гъл krǝ́gǝl kulatý / okrouhlý okrúhly krągły/okrągły okrugao okrọ̑gel кружно, округло kružno, okruglo
sharp *ostrъ о́стрый óstryj го́стрий hóstryj о́стър óstǝr ostrý ostrý ostry oštar ọ̑stǝr остро ostro
dull *tǫpъ тупо́й tupój тупий typýj тъп tup tupý tupý tępy tup tọ̑p тапо tapo
smooth *gladъkъ гла́дкий, ро́вный gládk'ij, róvnyj гладкий, плавний hládkyj, plávnyj гла́дък, ра́вен gládǝk, ráven hladký hladký gładki gladak gladek мазно mazno
wet *mokrъ мо́крый mókryj мо́крий mókryj мо́кър mókǝr mokrý mokrý mokry mokar mọ̑ker мокро mokro
dry *suxъ сухо́й suxój сухий suxýj сух sux suchý suchý suchy suh/suv suh суво suvo
correct пра́вильный práv'il'nyj пра́вильний, вірний právyl'nyj, vírnyj пра́вилен právilen správný správny poprawny, właściwy, prawilny(slang) pravilan pravílen правилно, точно pravilno, točno
right *pravъ пра́вый právyj правий právyj де́сен désen pravý pravý prawy desni dẹ́sǝn десно desno
left *lěvъ ле́вый lévyj лі́вий l'ívyj ляв ljav levý ľavý lewy l(ij)evi lẹ́vi лево levo
far *dalekъ далёкий dal'ók'ij далекий dalékyj дале́чен daléčen daleký ďaleký daleki dalek daleč, daljen далеку daleku
near *blizъ бли́зкий bl'ízk'ij близький blyz'kýj бли́зък blízǝk blízký blízky bliski blizak blizu близу, блиско blizu, blisko
at *pri, *u prep./pref. при, у pr'i, u при, на, в pry, na, v при, у, на pri, u, na při, u pri, na przy, u u; u- pri кaj kaj
on *na prep. на na на na на na při, u pri, na na na na
in(to) *vъ(n) prep. в v; vn- у, в, ув (dialectal) u, v, uv(dialectical) в(във) v(vǝv) v; v(n)- v/vo, do w(e); wn- u; va- v в v
with *sъ(n) с s з, із, зо/зі z, iz, zo/zi с(със) s(sǝs) s s, so z s(a) s, z со so
and (j)ь, *a и, а i, a і, й, та, а ("but") i, j, ta, a и, а i, a a, i a, i i, a i, a in, pa и, а i, a
if *(j)ako е́сли jésl'i як, якщо́, коли jam, jakščó, kolý ако́ akó jestli ak jeśli, jeżeli, jak(coll.) ako, ukoliko če, ko ако ako
because *dělja, *dьlja, děljьma потому́ что potomú čto /što/ бо, тому що, для (archaic "because of") bo, tomú ščo, dl'a защо́то zaštóto protože pretože bo, dlatego że, ponieważ, za to,[table 46] temu, że(coll. or dial.), przeto, że(arch. zato (što, jer) zatọ̑, zatọ̑ ker затоа што, зашто zatoa što, zašto
name *(j)ьmę и́мя ím'a ім'я im'á и́ме íme jméno meno imię, arch. miano ime imẹ́ име ime
  1. ^ "adder"
  2. ^ "venomous snake, adder"
  3. ^ "wood (material). Tree is strom instead."
  4. ^ "archaic- nowadays used as timber"
  5. ^ "sheepskin coat"
  6. ^ "tuft of hair"
  7. ^ "braid, plait"
  8. ^ "braid, mane"
  9. ^ "carcass"
  10. ^ "back"
  11. ^ "arm(limb)"
  12. ^ "entrails, eggs"
  13. ^ "pant, gasp"
  14. ^ "manage"; "know" (obs.)
  15. ^ "to smell", transitive
  16. ^ "to smell, intransitive"
  17. ^ "hunt, chase, prowl, course"
  18. ^ "hunt, fish, catch, snare"
  19. ^ "cut, slice, chop"
  20. ^ "cut, mow, trim, shear"
  21. ^ "split, divide, separate, share, distribute"
  22. ^ "split (up), (divide up), disunite, pull apart, separate, parcel, give away, share, distribute, provide, disperse"
  23. ^ "push"
  24. ^ "stab, spike, prick, butt"
  25. ^ "scratch, scrape, irritate, rub"
  26. ^ "scratch, scrape, rasp, scrub, grate, scribble"
  27. ^ "comb, brush"
  28. ^ "to rummage, to dig"
  29. ^ "spit, sputter"
  30. ^ "wallow"
  31. ^ "to squeeze(mainly clothes)from water"
  32. ^ "to wash clothes"
  33. ^ "to drag"
  34. ^ "to push f.ex. a button"
  35. ^ "to push f.ex. steam"
  36. ^ "babble, coo"
  37. ^ "to crow, to sound like a rooster"
  38. ^ a b "pilgrimage, journey"
  39. ^ "pilgrim"
  40. ^ "woods"
  41. ^ "red-haired, ginger"
  42. ^ "dark red"
  43. ^ "hour"
  44. ^ "righteous"
  45. ^ "even"
  46. ^ "for that"

Conventions in the table[edit]

  • Common Slavic accents follow Chakavian conventions: ã (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable).
  • The accent pattern (a, b or c) of Common Slavic nouns, verbs and adjectives is indicated. These patterns are as follows: a = consistent root accent; b = predominant suffix accent; c = mobile accent.
  • Nouns are given in the nominative singular; a form in parentheses is genitive singular except as indicated (acc. = accusative singular, pl. = nominative plural).
  • Verbs are given in the infinitive (but the first singular present in Bulgarian, which has no infinitives). A form in parentheses is first singular present except as indicated (2sg. = second singular, 3sg. = third singular). A second form in parentheses is third singular present.
  • When multiple forms of an adjective are given, the order is masculine, feminine, neuter.
  • Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated (Novi = Novi dialect, Orb. = Orbanići dialect).

Transcription of Russian and Bulgarian[edit]

Transcription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic, with the exception that Cyrillic ъ is represented as ǝ instead of ă for ease of reading, particularly when combined with a stress mark (ǝ́ instead of ). This is a one-to-one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic. This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well (unlike the situation in Russian).

Transcription of Russian is based on the same standard, but deviates from it in order to consistently represent palatalization (always written with a following apostrophe, e.g. l', n', t', v') and the phoneme /j/ (always written j), both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic. The following indicates how to convert between the two:

Cyrillic letters Letter class Academic transliteration This article's transcription
а э ы о у Non-palatal vowels a è y o u a e y o u
я е и ё ю Palatal vowels ja e i ë ju If following a consonant letter, a e i o u with preceding apostrophe ('); elsewhere, ja je ji jo ju.
й ў Semivowels j ŭ same
ь Soft sign ' same
ъ Hard sign '' not written
щ A consonant sign šč šš'

The result is that this article's transcription is almost directly phonemic, making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling. Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters ы и as y i, although they are normally considered allophones of each other. This is because the pronunciation of the two letters is significantly different, and Russian ы normally continues Common Slavic *y [ɨ], which was a separate phoneme.

The letter щ is conventionally written št in Bulgarian, šč in Russian. This article writes šš' in Russian to reflect the modern pronunciation [ɕɕ].

Both transcriptions indicate stress with an acute accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion, except with the letter ё, which is always stressed.

Pronunciation[edit]

Capsule summary of Russian pronunciation[edit]

The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic, i.e. it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced. The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels, where multiple underlying phonemes merge. For example, underlying e and i merge into the same sound when unstressed, but the difference is revealed in related forms based on the same root: e.g. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" has accusative z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ], but z'imá [zʲɪˈma] "winter" has accusative z'ímu [ˈzʲimu]. When the transcription (which is derived from the spelling) disagrees with the actual morphophonemic pronunciation, the latter is indicated specially, e.g. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna]; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə]. This occurs mostly with the letters š, ž, c, which are normally written palatal but pronounced non-palatal; but it is also due to occasional assimilations. Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied (see below).

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • š [ʂ], ž [ʐ] and c [t͡s] are never palatal, while č [t͡ɕ] and šš [ɕɕ] are always palatal, regardless of spelling.
  • y [ɨ]: allophone of i [i] after non-palatal consonants, but written differently by convention. Written i sounds as y after š, ž, c, regardless of whether indicated as palatal in the spelling: ž'it [ʐɨtʲ] "to live".
  • Vowel mergers in unstressed syllables are extensive, but not written.
    • After palatal, vowels a, o, e, i all merge as [ɪ]: t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "heavy", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "big".
    • After non-palatal, vowels a and o merge as [ɐ] directly before the stress and absolutely word-initially, [ə] elsewhere: molokó [məlɐˈko] "milk", sobáka [sɐˈbakə] "dog", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (human)".
    • After non-palatal, vowels e and i/y merge as [ɨ]: ž'ená [ʐɨˈna].
    • Exception: Absolutely word-finally after a palatal, e, i merge as [ɪ] but a, o merge as [ə]: s'ém'a [ˈsʲemʲə] "seed".
  • Obstruents are devoiced word-finally, and agree in voicing in a cluster before another obstruent: muž [muʂ] "husband", vs'o [fsʲɵ] "everything", vokzál [vɐɡˈzal] "railway station". But v does not trigger voicing of preceding obstruent, nor is it devoiced.
  • The reflexive suffix -s'a and reflexive infinitive -t'-s'a are pronounced without palatalization, i.e. as if written -sa and -t-sa.

Capsule summary of Bulgarian pronunciation[edit]

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • Stressed ǝ is actually [ɤ]; unstressed a and ǝ tend to merge as [ɐ].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian.

Capsule summary of Czech pronunciation[edit]

  • á, é, í etc. indicates vowel length.
  • ů [uː] < . ou [oʊ̯] < .
  • h [ɦ], ch [x].
  • č [tʃ], š [ʃ], ž [ʒ], ř [r̝] (a palatal fricative trill, sounding a bit like [rʑ]).
  • ď [ɟ], ť [c], ň [ɲ]. Also indicated by d, t, n before i, í or ě.
  • y = i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n.
  • ě = short e but signals palatal nature of previous consonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje; = mňe.
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian. ř after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "straight".

Capsule summary of Polish pronunciation[edit]

  • Retroflex consonants: sz [ʂ], cz [t͡ʂ], ż [ʐ], rz [ʐ] < (as in Czech), [d͡ʐ].
  • Alveolopalatal consonants: ś or si [ɕ], ć or ci [t͡ɕ], ź or zi [ʑ], or dzi [d͡ʑ], ń or ni [ɲ].
  • All consonants are palatalized before i. Note that alveolar s, z, n become alveolopalatal when palatalized, absorbing the i before another vowel: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "to walk", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "to sit".
  • h or ch [x], w [v], ł [w].
  • y [ɨ], ó [u] < *oː, ę [ɛ̃], ą [ɔ̃].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian and Czech. However, w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent, but instead are devoiced: kwiat [kfʲat] "flower", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "to come" < *prʲijtʲ (cf. Russian pr'ijt'í).

Capsule summary of Serbo-Croatian pronunciation[edit]

  • Accents: á (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable), ã (long rising in Chakavian dialect = Common Slavic neoacute).
  • š [ʃ], č [tʃ], ž [ʒ], [dʒ], ć [tɕ], đ [dʑ], nj [ɲ], lj [ʎ].
  • Russian-style obstruent voicing/devoicing does not occur.

Dialectal differentiation[edit]

After the three palatalizations of Proto-Slavic, dialectal variation became more apparent. Some dialects (such as Proto-East Slavic), applied the second regressive palatalization across an intervening *v.[1]

  • Russian: *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('star')
  • Polish: *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('star')

Also, the realization of the palatalizations' sibilants varied a little amongst dialects. Belić (1921) argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed *š later on by analogy.[2] In all dialects (except for Lechitic), [dz] was deaffricated to [z]:[1]

  • Ukrainian: *zvizda> z'vizda; and zyrka/z'irka> Cf. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A ( zIr > vision).

The final cutoff point for the Proto-Slavic period was the change of *ě to *a after palatal consonants and *j, which then created *ča/*ka contrasts.[3] This, and the shortening and elision of weak yers (*ь/ĭ and *ъ/ŭ) (see Havlík's law) that created newly formed closed syllables[4] ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic.

For many Common Slavic dialects—including most of West Slavic, all but the northernmost portions of East Slavic, and some western parts of South Slavic— *g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ([ɡ] > [ɣ]). Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects (such as Belarusian and South Russian) until after the application of Havlík's law, Shevelov (1977) calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition, dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century.[5]

Because the reflexes for the nasal vowels *ę and *ǫ differ so widely, it's very likely that their phonetic value in Late Proto-Slavic was not uniform.[6]

See also[edit]

References[edit]

  1. ^ a b Channon (1971:9)
  2. ^ Belić (1921:31)
  3. ^ Channon (1971:12)
  4. ^ Bethin (1997:13)
  5. ^ Shevelov (1977:137, 145)
  6. ^ Schenkdar (2002:74)

Bibliography[edit]

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенском Језику", Јужнословенски Филолог, II: 18–39
  • Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory, Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic, The Hague: Mouton
  • Lehr-Spławiński, Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чест На Академик Стефан Младенов, Sofia
  • Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic", in Comrie, Bernard; Corbett, Greville. G. (eds.), The Slavonic Languages, London: Routledge, pp. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), "On the Chronology of h and the New g in Ukrainian" (PDF), Harvard Ukrainian Studies, vol. 1, Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, pp. 137–52, archived from the original (PDF) on 2008-10-31

Further reading[edit]